Chorvátsko

Inšpirovaní úvodnými slovami národnej hymny Chorváti volajú svoju krajinu "krásna naša". Pre našinca znamená Chorvátsko panenskú prírodu, skalnaté útesy, kamienkové pláže, priezračný morský svet, stovky ostrovov a ostrovčekov, nášmu uchu blízky jazyk, melodickú hudbu a v neposlednom rade blízkosť a dostupnosť...

História:

Chorvátsko je mladou krajinou. Svoju nezávislosť vyhlásilo v r. 1991 pri rozdelení Juhoslávie a v r. 1992 ho štáty EÚ uznali za nezávislý štát. Aj keď sa zdá, že Chorvátsko je mladý štát, jeho skutočná história siaha až do rímskych čias.
Chorvátsko bolo osídlené ilárskymi a keltskými kmeňmi, od 1. st.n.l. Patrili do územia Rímskej ríše. V 6 st. sem prišli Slovania, v rannom stredoveku bolo zasa pod nadvládou Frankov. Až koncom 10. st. vzniklo Chorvátske kráľovstvo. No už v roku 1102 pripadlo vnútrozemie Uhorsku. Od 15. st. bolo územie sústavne napádené Turkami, ktorý aj koncom 16. st. ovládli celý východ krajiny. Ďalší dobyvateľ bol Napoleon, neskôr Rakúsko. Počas revolúcie 1848 – ´49 podporovali Chorváti Habsburgovcov. Po rozpade Rakúsko – Uhorska v roku 1918 sa Chorvátsko stalo súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu. Po vpáde fašistov do Juhoslávie r. 1941 boli vytvorené dva nové štáty – Chorvátsky a Srbský.
Až 25. júna 1991 bola Chorvátska republika samostatná, čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995, v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna však zásadne poznačila celú krajinu a tým aj cestovný ruch. Chorvátsko aj napriek všetkému je druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.

Kuchyňa:

Jedno príslovie hovorí, že láska ide cez žalúdok, no a v Chorvátsku toto príslovie platí obzvlášť. Chorvátska kuchyňa bola ovplyvňovaná rôznymi kuchyňami, predovšetkým tureckou a talianskou kuchyňou a samozrejme kuchyňou juhoslovanských národov. Časom sem prenikli aj vplyvy kuchýň Rakúska a Maďarska. Istrijská kuchyňa je relatívne jednoduchá a dalo by sa povedať, že je kuchyňou vinárov a sedliakov. Chorvátska kuchyňa používa oveľa viac zeleniny, ako tá naša, je tiež viac korenená a ku každému jedlu sa podáva šalát. Hlavné menu obsahuje mäso, alebo rybu s prílohou a potom nasleduje vóče – ovocie, alebo dezert. Samozrejme pred hlavným jedlom sa podáva juha – polievka. K typickým istrijským jedlám patrí maneštra, je to hustá zeleninová polievka, resp. fuži sa telečim žvacetom, čo sú kosoštvorcové cestoviny s teľacím ragú, ďalej je to krumpir na istarski način, sú to vysmážané zemiaky s cesnakom a vegetou a ako chladne jedlo – čo v preklade znamená studené jedlo domáci ponúkajú často ovčí a kozí syr.
Kuchyňa využíva vo veľkom plody mora – ryby, hlavonožce, raky, langusty a rôzne mušle. Všetky tieto morské potvory nájdete v ponuke každej reštaurácie, napríklad dangnje (čierne mušle), lignje – chobotnice, oslič – morská šťuka, škampi – morskí krabi.
Ryby sa pripravujú rôzne, buď varené s pridaním zeleniny, do vývaru, alebo dusené (bordetto), resp. na rošte. Langusty a mušle, ktoré sú upravené v cesnakovo-petržlenovom náleve sú tu veľkou pochúťkou. Z mäsa je tu najobľúbenejším pokrmom zmes na rošte, mješano meso na žaru.
Pôvodne to bola srbská špecialita, ktorá sa podávala s párom čevabčiči, pljeskavicou a plátkom mäsa. Táto zmes sa podáva s nakrájanou cibuľkou a chlebom. Veľkou, ale dosť drahou pochúťkou, s ktorou sa môžete v Chorvátsku stretnúť sú lanýže. Biely lanýž, ktorý rastie najmä v severnej časti Istrii hlboko pod zemou, v lesoch, je naozaj gurmánska pochutina - ide o podzemnú hubu, ktorá sa ťažko hľadá a jej cena jej nesmierne vysoká.

Jazyk:

chorvátsky

Zaujímavosti:

Chorvátsko je známe aj svojimi nádhernými národnými parkmi:

Plitvické jazerá

Kornati

Paklenica

Biokovo

Pamiatky:

Chorvátsko má bohaté kultúrne pamiatky, ktorých minulosť siaha až do čias Ríma (Koloseum v Pule - rímsky amfiteáter z 1. storočia n. l., Víťazný oblúk, Augustov chrám, Herkulova brána atď). Historické pamiatky nájdeme v každom meste či na každom ostrove.

Dubrovník - mesto, na zozname UNESCO, je právom považované za historické centrum Dalmácie. Obkolesujú ho hradby z 12. storočia. Ďalšie zaujímavé stavby sú najmä palác Palača zo 16. storočia, v ktorom je dnes numizmatické múzeum, ďalej františkánsky kláštor zo 14. storočia a Kniežací palác. V tesnom susedstve paláca sa nachádza katedrála Nanebovzatia Panny Márie, Biskupský palác a pevnosť sv. Jána s početnými múzeami: etnografickým, akvaristickým a námorným.
Druhou Dubrovníckou pevnosťou je Revelin. Jej súčasťou je aj lazaret. A treťou je Lovrijenac na vysokom skalnom útese.

Split je druhé najväčšie mesto Chorvátska a najvýznamnejšie mesto Dalmácie. Split je zapísaný v zozname UNESCO, a to hlavne kvôli Dioklecianovmu palácu. Bol postavený ako sídlo cisára a zároveň ako mohutná pevnosť s hradbami. Má štyri vstupné brány - hlavným vchodom do pôvodného paláca je severná Zlata brána, potom Strieborná, Železná a Bronzová.

Zadar je veľké priemyselné mesto s dôležitým prístavom, letiskom a prímorskými kúpeľmi. Za svoju súčasnú podobu vďačí Rimanom, po ktorých tu ostalo fórum, kapitol, kanalizácia a tridsaťpäť kilometrov dlhý akvadukt.
Veľmi zaujímavý je kostol sv. Šimona z 12. storočia. V jeho interiéri sa nachádza relikviár z pozláteného striebra zdobený nádhernými rytinami. Neďaleko sa nachádza Etnografické múzeum so zbierkami miestnej histórie a kultúry. Unikátnou pamiatkou je kostolík sv. Vavrinca postavený už v 10. storočí a veľkolepá katedrála sv. Anastázie z 12. storočia.

Záhreb- je zaujímavý už len preto, že história tohto mesta je zahalená tajomstvom.
V meste nájdete vysokú Lotršćakovú vežu, z ktorej je prekrásny výhľad na okolie. Zaujímavý je aj gotický kostol sv. Marka z 13. storočia, paláce Zrinski, Orsic, Draškovičov a bývalý jezuitský kláštor. Majestátne pôsobí katedrála sv. Štefana, pýšiaca sa dvojicou vysokých zvoníc. V Záhrebe sa tiež nachádza veľa múzeí, napríklad archeologické, umelecké, vodárenské, etnografické a botanická záhrada.

Podnebie:

Severná časť Chorvátska má kontinentálne podnebie, pobrežná časť má mierne podnebie, typické pre oblasť stredozemia. Chorvátsko má priemerne 2.600 hodín slnečného svitu za rok. Chorvátsko sa vyznačuje troma podnebnými pásmami; vo vnútrozemí prevláda mierne tepla klíma, a na najviššich vrchoch snežná lesná klíma, podnebie kontinentálneho, čiastočne i horského rázu, zatiaľ čo pozdĺž jadranského pobrežia vládne príjemné stredozemné podnebie s veľkým počtom slnečných dní; suché a horúce letá, mierne a vlhké zimy. Priemerná teplota vo vnútrozemí krajiny: v januári -2 do 0°C, a niečo nižšia na najvačšiich nadmorských výškach, v auguste okolo 20 °C, a około 12 °C na najvyšších vrchoch. Priemerná teplota na pobreži: január 5 až 9 °C, august 22 až 25 °C; teplota mora v zime je 12 °C; teplota mora v zime je 12 °C, a v lete približne 25 °C. Všeobecné info - mena, jazyk, viera...., História, Trdadícia, Kuchyňa, Flóra + fauna, Fotky, Klíma + počasie,

Orientačné ceny:

chlieb - 30-40 Sk (5-6,5 kuny), mlieko 1l - 25-30 Sk (5-5,5 kuny), zmrzlina - 16-18 Sk (3 kuny), minerálka - 24-36 Sk (4-6 kuny), rýchle občerstvenie – 110-120 Sk (20 kún), pizza - 130-300 Sk (25-55 kún), pivo - 60-100 Sk (12-18 kún), káva - 35-48 Sk (6-8 kún)

Vízum:

Platí tu bezvízový styk na dobu nepresahujúcu 90 dní.

Cestovné doklady:

Do Chorvátskej republiky môžu slovenskí občania cestovať s platným slovenským cestovným pasom, alebo občianskym preukazom na dobu 90 dní bez víz. Do cestovného pasu rodičov musia byť zapísané deti do päť rokov. Deti staršie ako 5 rokov potrebujú pre vstup a pobyt v Chorvátsku vlastný cestovný pas.
Motoristi musia mať vodičský preukaz, technický preukaz od motorového vozidla aj doklad o poistení - zelenú kartu.

Veľvyslanectvo SR v Záhrebe informuje o zmenených podmienkach cestovania maloletých osôb (do 18 rokov) do Chorvátska. Od 01.01.2008 musí mať plnoletý občan EÚ (teda aj Slovák), ktorý sprevádza pri ceste maloletého, písomný, notársky overený súhlas jeho rodičov (prípadne zákonného zástupcu).

Konzulát:

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Záhrebe

Adresa:
Prilaz Gjure Deželića br. 10
10000 Zagreb
Republika Hrvatska
Tel.: +385 - 1 48 770 70
Fax: +385 - 1 48 770 78
E-mail: slovak.emb@zg.t-com.hr

Dôležité tel. čísla:

92 Polícia
93 Hasiči
94 Rýchla pomoc
987 Chorvátsky automobilový klub- pomoc motoristom na cestách
981 Informácie

El. napätie :

220V/ 50 Hz zásuvky rovnaké ako v SR

Riziká:

Bezpečnostná situácia v Chorvátsku je v podstate rovnaká ako u nás. V letnej turistickej sezóne sa vyskytujú častejšie vykrádania áut cudzincov, preto dôrazne odporúčame nenechávať na sedadlách cennejšie predmety, tašky, kufre alebo iné batožiny.