Omán

Omán je jedna z najmenej známych krajín na svete. Ešte pred tridsiatimi rokmi tu boli zakázané slnečné okuliare, bicykle a akékoľvek vymoženosti západnej civilizácie. Vďaka tomu bol Omán uzatvorenou krajinou a dodnes si zachoval punc výnimočnosti. Omán ponúka pestrú kultúru, výbornú klímu, krásu kamenných údolí, kaskádovito padajúcich vodopádov, sviežich oáz, úrodných nížin a dlhých piesočných pláží. Navyše má bohatú históriu a s tým všetkým sa predvádza návštevníkom v celej svojej pýche. Kladie mimoriadny dôraz na ochranu prírody, nájdete tu niekoľko prírodných rezervácií, v pobrežných vodách žijú veľryby, delfíny. Stráviť dovolenku v tejto arabskej krajine je jednoducho cestovateľský zážitok, rozprávka tisíc a jednej noci...

História:

Podľa archeologických nálezov bolo územie dnešného Ománu osídlené už v 4. tisícročí pred Kristom. V 3. tisícročí pred Kr. tu vznikla Mahanská ríša. Ríša prosperovala z obchodu s meďou, koreninami a drevom, no v 2. tisícročí pred Kr. začala upadať v dôsledku rozširovania púšte a nahrádzania medi železom.
Neskôr krajina bohatla vďaka komoditám ako kadidlo a myrha, ktoré rastú iba na juhu arabského polostrova a v oblasti afrického rohu. Vytvorili sa obchodné cesty, ktoré smerovali z Ománu až do Európy a mestá nachádzajúce sa na týchto trasách prekvitali.
Bohatstvo z tohto obchodu priťahovalo pozornosť mnohých kultúr. Boli to jednak Gréci a potom Peržania, ktorý vládli územiu dnešného severného Ománu vyše tisíc rokov a vytlačil ich až príchod islamu začiatkom 7. storočia n. l. , kedy sa Arabský polostrov dostal pod nadvládu moslimov.
V 16. a v 17. storočí bolo územie pod kontrolou Portugalcov, ktorých stopy sú v Ománe dodnes viditeľné. Z Ománu sa stala významná mocnosť s dŕžavami na východoafrickom pobreží.
Od konca 18. stor. bola krajina pod vplyvom Britov - až do polovice sedemdesiatych rokov 20. stor. bol Omán protektorátom Veľkej Británie.
Nezávislý je Omán od roku 1971. Otvoril sa modernizácii a reformám. Ženy získali volebné právo v roku 1997. V roku 2001 boli vojenské základne v Ománe využité americkou armádou pri ťažení proti afganskému Talibanu.

Tradícia:

Zvyky a tradície obyvateľstva sú najviac ovplyvnené islamom. Keďže to nie je len náboženstvo ale aj spôsob života. Opiera sa o základné piliere. Jedným z nich je napr. zakkát - podporovať chudobných a charitu, je to v podstate taká daň, má aj nepísanú výšku. Ďalej je pre obyvateľstvo samozrejmosťou dodržiavanie pôstu počas pôstneho mesiaca Ramadán, ktorý trvá 29-30 dní, určuje sa podľa lunárneho kalendára resp. mesiaca. Pôst tkvie v zrieknutí sa všetkých pôžitkov (jedlo, pitie, fajčenie, sex...) počas dňa. Má význam v očistení si duše i tela. Ak by ste sa ocitli v krajine práve v tomto období, treba byť k muslimom ohľaduplný, napr. nejesť, nefajčiť apod. pred nimi počas dňa a taktiež chápavý voči nim, pretože tí poctiví sú na konci Ramadánu už častokrát vysilení a nervózni.
Omán má svoju tradíciu i vo výrobe parfémov a vôní. Jedna z najobľúbenejších vôní je „oudh“. Ide o olej vôni dreva, ktorý sa páli. Býva súčasťou vena mladej ženy spolu so zlatom a ostatnou výbavou. Je veľmi drahý a používa sa len pri významných udalostiach a slávnostiach ako je svadba, pohreb, narodenie dieťaťa.

Kuchyňa:

Tradičná ománska strava je veľmi jednoduchá a používa rôzne prísady ako je napr. korenie a marinády. Bežne používanými surovinami sú kuracie, rybie a baranie mäso. Pokiaľ ide o nápoje, veľmi obľúbený je tzv. laban - slané podmaslie alebo nápoje na báze jogurtu zmiešané s kardamónom a pistáciovými orieškami. Pokiaľ ide o čistotu a hygienu reštaurácií a podobných zariadení v Ománe, je na celkom dobrej úrovni. Návštevníci by sa mali ale vyvarovať šavarme (obdoba gyrosu) – predávané na ulici – mäso priťahuje muchy a čistota stánkov nemusí byť najlepšia. V menších reštauráciách, najmä pakistanských, indických, ale i arabských sa neodporúča jesť surové šaláty.
Tradičné jedlá v Ománe:
Maqbous - pokrm skladajúci sa z ryže zafarbenej šafranom do žlta a varenej spolu s koreneným mäsom (červeným alebo kuracím).
Aursia - sviatočné jedlo servírované počas osláv, pozostáva z roztlačenej okorenenej ryže.
Shuwa - sviatočný pokrm, jedná sa o veľmi pomaly pečené mäso v podzemnej peci. Mäso je potom veľmi jemné a pred varením je silne ochutené korením a bylinami, čím získa delikátnu chuť.
Mashuai - pokrm pripravovaný z pečenej tresky, ktorá sa servíruje s ryžou ochutenou citrónom.
Rukhal - tenká, guľatá chlebová placka, ktorá sa pečie na ohni z palmových listov. Konzumuje sa bežne s mnohými jedlami, tradičný pokrm je rukhal s ománskym medom podávaný na raňajky.

Flóra a fauna:

Na ochranu živočíšstva a rastlinstva bolo vytvorených niekoľko rezervácií. Medzi najvzácnejšie a zákonom chránené patria okrem iných Gordonova divoká mačka, arabský jednorožec, zvláštny druh arabskej divokej kozy, hyeny, vlky, leopardy, gazely a púštna líška. V mori žije okolo 22 druhov delfínov a veľrýb.
V tvrdých podmienkach púšte žijú najmä ťavy, kozy, líšky a zvláštne druhy mačiek a zajacov, v mori zasa exotické ryby, žraloky, vzácne korytnačky a už spomínané veľryby a delfíny.
Z nebezpečných druhov zvierat sa vyskytujú škorpióni a zmija rohatá.
Treba však spomenúť i výskyt vyše 400 druhov vtákov napr. včelojed, kormorán, orol šedý a iné dravé vtáky.

Jazyk:

arabčina

Zaujímavosti:

Majlis al-Jhinn je druhá najväčšia jaskyňa na svete s dlhými priechodmi, kryštálovo čistými prúdmi, kanálmi a kvapkajúcimi cencúľmi, ktoré zapĺňajú priestor 4 mil. m3.

Falaj - starodávny zavlažovací systém zavedený pred 2000 rokmi Peržanmi, ktorý dodnes predstavuje hlavný zdroj vody pre zavlažovanie polí, palmových hájov a dokonca privádza vodu aj do domácností prostredníctvom podzemných kanálov z hôr.

V oblasti Zelenej Hory (Džabal Akdar) sa pestujú ruže, z ktorých sa vyrábajú vonné oleje a parfémy. Tieto kvety kvitnú len pár týždňov v roku a destilácia ružového ojela je zložitý proces, preto ide o veľmi drahý a vzácny tovar. Ružová voda s nádhernou vôňou sa používa v kozmetike, pri náboženských oslavách ale napr. aj pri varení.
Za účelom výroby vonných olejov a parfémov sa pestuje aj jasmín.

Pamiatky:

Muscat- najpokojnejšie hlavné mesto na svete, nachádza sa na východe Arabského polostrova, na pobreží Ománskeho zálivu. Je zároveň významným prístavom a vládnym sídlom sultanátu. Maskat sa stal vplyvným a mocným mestom už v stredoveku vďaka svojej polohe na obchodnej trase, ktorá spájala Indiu, Arábiu a Afriku. V roku 1507 ho dobyli Portugalci, ktorí tu zostali až do polovice 17. storočia. Zachovali sa dve portugalské pevnosti z 16. storočia - Al Jalali a Mirani, ktoré strážia vchod do prístavu. Po nich mestu vládli Peržania a až do konca 60. rokov 20. storočia zasa Briti.
K zaujímavostiam patria arabské domy v „starom meste“, v ktorých dnes sídlia múzeum a veľvyslanectvá, tri pevnosti zo 16. storočia, mestské hradby a brány a kráľovský mramorový palác zo 70. rokov 20 storočia. Protikladom sú moderné business centrá v novej časti mesta.
Sur - námornícke mesto, rybárska dedina a obchodný prístav v jednom, známe vďaka tradičnej výstavbe lodí. V starom meste s úzkymi uličkami nájdete staré arabeskové budovy.
Nizwa - hlavným mestom vnútrozemia, očarí ohromnými palmovými oázami. Nizwa bola hlavným mestom krajiny v 6. a 7. storočí. Preslávila sa výrobkami zo striebra a zlata. Dominantou mesta je obrovská kruhová veža, ktorá patrí medzi najstaršie a najväčšie pevnosti v Ománe.
Bahla - toto staroveké mesto zapísané v UNESCO má obranné múry v dĺžke sedem míľ a je známe skvelým súqom (trhom) a hrnčiarstvom.
Salalah - mesto leží na juhu krajiny, situované medzi kokosové a banánové plantáže pozdĺž pieskových pláží. Medzi turistické atrakcie patria ruiny Al-Balid nachádzajúce sa na mieste starovekého mesta Zafar.

Podnebie:

Omán je tretia najväčšia krajina Arabského poloostrova, leží v jeho juhovýchodnej časti a z mysu Musandam kontroluje strategicky významný Hornuzský prieliv – vstupnú bránu do Perzského zálivu.
Vnútrozemie a sever krajiny ovplyvňuje stredozemné podnebie, južnú časť zasa tropické. V lete sa teploty pohybujú medzi 38 až 50 °C, v zime od 18 do 25 °C. Pre Omán je charakteristická celoročná vysoká vlhkosť vzduchu a vysoká intenzita slnečného žiarenia.
V období od mája do septembra je obdobie monzúnov, kedy je dostatok vlahy a dažďov. Príroda je potom svieža a plná zelene.

Vízum:

Vízum je povinné.

Cestovné doklady:

Pre vstup do krajiny je potrebný platný cestovný pas minimálne 6 mesiacov po návrate a vstupné vízum.

Konzulát:

SR nemá v krajine veľvyslanectvo. Príslušné je Veľvyslanectvo SR v Egypte

Adresa:
3. Adel Hussein Rostom,
Dokki, Giza
Ramses Post Office
P.O.Box 450/11794
Cairo, Egypt

Tel.: +20 - 2/33 58 240, 33 57 544
Fax: +20 - 2 / 33 55 810
E-mail: zukahira@tedata.net.eg
zukahira_tempora@yahoo.co.uk

Dôležité tel. čísla:

999 Prvá pomoc
290 211 Hasiči
290 099 Polícia

El. napätie :

240V (potrebná je redukcia)

Riziká:

Ide o muslimskú krajinu a z toho vyplývajú isté obmedzenia a prohibícia. Je prísne zakázané dovážať alkohol, narkotiká, pornografické a erotické časopisy a videokazety, taktiež politicky a nábožensky citlivé dokumenty a antiislamská literatúra.
Tresty za krádež a ostatné trestné činy sú vysoké, kriminalita je nízka nielen vďaka týmto ľudským zákonom, ale najmä vďaka božím, keďže obyvatelia sú silne veriaci a islam kradnutie a pod. zakazuje.
Samozrejme platí, že ženy by nemali nosiť vyzývavé oblečenie, ale ani muži, pri návšteve napr. mešity by nemali mať krátke nohavice, odhalenú hruď a pod.